Prečo, ako a kde píšem

Tatiana Macková – Prečo píšem

By Sieťovka
4. augusta 2023

Väčšinu detstva a dospievania som strávila čítaním kníh alebo vo vlastnom svete. Ako silný introvert som sa v ňom cítila bezpečne a spokojne. Bolo fajn mať svoje vymyslené príbehy. O to ťažšie som sa učila žiť v reálnom živote, ale myslím, že som to zvládla celkom úspešne.

Odjakživa ma zapisovanie myšlienok a pocitov upokojovalo. Viem – som čudná, no v mojom veku je už asi zbytočné to nejako riešiť. „Normálne“ písanie ma nadobro chytilo, až keď sa moji synovia osamostatnili a na mňa začal doliehať syndróm vyhoreného hniezda. Písanie ma v podstate zachránilo, za čo som mu vďačná.

Jedného dňa som objavila internetovú stránku Mám talent, a tá ma nakopla. Nielenže som tam spoznala zopár skvelých ľudí a spisovateľov, ale vzniklo tu aj moje prvé dielko, fantasy novela Syn lesov. U niekoho mala úspech, u niekoho nie. Pre mňa bola dôležitá tým, že znamenala štart. Odvtedy som sa, našťastie, mnohému naučila a písanie sa, dovolím si povedať, o niečo zlepšilo. Nezvyknem sa však označovať za spisovateľku. Písaním sa neživím, ale liečim, a je to super. Mávam dlhé obdobia bez neho, no keď pocítim nutkanie, začnem hľadať tému, ktorá ma zaujme. Nesmie byť otrepaná a musí byť niečím zvláštna, hlavne nech ma chytí za srdce. A keď už som „v tom“, všade okolo mňa sa povaľujú papiere s perom či ceruzkou na poznámky alebo zachytené náhle myšlienky a nápady. A knihy či iné zdroje na zisťovanie informácií. To sú dni, kedy je veľmi ťažké chodiť do práce a sústrediť sa na ňu, lebo opäť sa dostávam do iného sveta. Vtedy píšem kedykoľvek a kdekoľvek sa dá (aj počas obednej prestávky v už spomínanej práci).

Ako píšem? Po slovensky a všetkými desiatimi. A keď práve nemusím kontrolovať svoje poznámky s informáciami, tak najradšej so zatvorenými očami. To, čo sa za nimi premieta, dávam na papier. A v tichu. Hoci dokážem vypínať odposluch, ako tomu hovorím, predsa len nesmie byť nič, čo by ma rozptýlilo.

Tatiana Macková (1963) – V Topoľčanoch sa narodila, vyrástla, učila, vydala aj rozviedla, a vychovala dvoch synov. Nevie písať zamilované scény, hoci trochu lásky v jej knihách nájdete vždy. Sústredí sa hlavne na históriu, ktorá ju fascinuje. Vo svojich textoch spája dejinné fakty, udalosti a postavy s fiktívnym príbehom. Tak vznikla séria o slovanských panovníkoch Nitky osudu – Milica a knieža, Tieňohra, Každý si nesie svoj kríž a Nádej z Blatnohradu. Rovnako ako knižka o prvej križiackej výprave proti katarom Piate prikázanie – nezabiješ, príbeh poslednej ruskej cárovnej Vinná láskou a najnovšia kniha Krvavé slzy posvätnej hory, ktorá hovorí o arménskej genocíde.

Predchádzajúce články

Súvisiace

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
		1	2	3	4	5
6	7	8	9	10	11	12
13	14	15	16	17	18	19
20	21	22	23	24	25	26
27	28	29	30	31