Prečo, ako a kde píšem

Majka Danihelová – Prečo, ako, kedy a kde píšem

By Sieťovka
25. augusta 2023

Prečo?

Už odmalička ma lákali príbehy. Chcela som ich čítať, vidieť aj tvoriť. Chodievala som najprv na výtvarnú a často som kreslila farebné abstraktné obrázky, myslela som si, že mi to stačí na prejavenie kreativity. Potom som však dostala na Vianoce knihy, ktoré ma úplne pohltili. Napadlo mi, že skúsim niečo napísať, keďže v hlave sa mi tvorilo čoraz viac príbehov, ktoré ma tam tlačili, kým som ich nedostala na papier. Písanie sa ma odvtedy drží. Je to pre mňa nutnosť aj dar. Dovolí mi strácať sa v nových svetoch, ktoré môžem do hĺbky spoznávať. Píšem také príbehy, aké ma baví čítať, stále sa snažím túto vášeň preniesť do svojich textov a dúfam, že čitateľ vďaka nim prežije rovnaký zážitok, aký prežívam ja, keď ich tvorím.

Ako?

Najprv príde sen. Na ten sen sa nabaľujú ďalšie nápady, nové myšlienky, až vznikne ucelenejší príbeh. Všetko si zapisujem do zápisníčkov, rozmýšľam o postavách, o svete, v ktorom sa budú pohybovať, o ich motivácii a životnej ceste. Keď mám ako-tak premyslený príbeh, vytvorím si krátku osnovu v podobe plot board – na papieriky si rozpíšem základné dejové body, ktoré rozložím po obývačke, a podľa nich sa riadim v písaní. Na takejto základnej kostre je dobré to, že v prípade potreby môžem papieriky hocikedy preorganizovať a keď sa náhodou zaseknem, zmena poradia dejových bodov mi ukáže novú perspektívu, ktorá mi pomôže pohnúť sa vpred. Po dopísaní rukopis editujem najmenej tri razy, než ho dám niekomu prečítať a než ho odošlem do vydavateľstva. Najprv ho čítam v počítači, potom v čítačke a nakoniec si ho prejdem vytlačený. Keďže text vidím vždy na inom „plátne“, vďaka tomu sa mi podarí odhaliť viac nedostatkov a preklepov.

Kedy?

Keď mám chuť aj motiváciu. Striedajú sa u mňa obdobia prehnanej kreativity a veľkého útlmu. Dokážem za tri mesiace napísať päťsto strán, ak sa do toho fakt obujem, no počas útlmu nie som schopná zo seba dostať ani dve vety a ledva zosmolím príspevok na sociálne siete. Moje písanie veľmi ovplyvnila editorská práca. Keďže dlhé hodiny pozerám do textov a opravujem, mám potom pre únavu problém ponoriť sa do vlastného rukopisu. Dúfam, že v budúcnosti nájdem nejaký spôsob, ako vyvážiť prácu a písanie, aby som oboje stíhala.

Kedysi som bývala nočná sova a lepšie sa mi písalo v noci. To sa zmenilo v posledných rokoch a teraz sa mi oveľa lepšie píše doobeda.

Kde?

Počítač so mnou môže putovať hocikam, čiže v tomto nie som náročná a nemusím mať jeden vyhranený priestor. Samozrejme, najlepšie sa mi píše doma za pracovným stolom, no rada trávim čas so svojimi príbehmi i vonku, keď som práve na dedine. Čerstvý vzduch a zvuky prírody robia divy.

Majka Danihelová vyštudovala hotelovú akadémiu a po nej sa dala zlákať vďaka láske ku knihám a k písaniu na štúdium editorstva a vydavateľskej praxe. Momentálne pracuje ako externá redaktorka vo viacerých vydavateľstvách a v roku 2018 debutovala knihou V znamení ametystu zo série Kronika strateného impéria, ktorá vyšla vo vydavateľstve CooBoo.
Vo vydavateľstve Venupress jej vyšli zatiaľ prvá časť temnej trilógie Dedička s názvom Dedička ruže, druhá časť s názvom Zlodej tulipánu a pokračovanie fantasy série s názvom V znamení rubína.
Pri písaní sa neustále riadi mottom: „Píš také príbehy, aké si chceš sám prečítať.“ Napriek tomu, že trávi veľa času vo vlastných svetoch, sa rada uvoľní pri dobrej knižke. Venuje sa tiež učeniu cudzích jazykov, foteniu či behaniu a príležitostne experimentovaniu v kuchyni.
Web: www.majkadanihelova.com

Predchádzajúce články

Súvisiace

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
1	2	3	4	5	6	7
8	9	10	11	12	13	14
15	16	17	18	19	20	21
22	23	24	25	26	27	28
29	30