Prečo, ako a kde píšem

Karin Horváthová – Prečo píšem

By Sieťovka
25. septembra 2023

K písaniu som sa dostala vlastne úplnou náhodou pred piatimi rokmi, kedy som si proste len chcela vyskúšať, či dokážem napísať ucelené dielo. Plánovala som si ho nechať iba sama pre seba, ukryť ho bezpečne do priečinka svojho počítača, no nakoniec som sa rozhodla publikovať ho na Wattpade. Od tej doby píšem neustále a stalo sa to neoddeliteľnou súčasťou môjho života. Písanie pre mňa predstavuje únik z reálneho sveta, no zároveň vzniká nový svet. Noví ľudia, ktorým sa snažím dodať autentickosť a hlavne kvôli tomu sú takmer vždy moje postavy obyčajní ľudia s chybami, ktoré sa snažia nájsť si miesto na tejto zemi. Snažia sa nájsť samých seba a šťastie, po ktorom snáď túži každý z nás.

Moja prvá kniha vyšla pred rokom a bol to neopísateľný pocit. Knihy a čítanie tvoria prevažnú časť môjho života, o to krajšie bolo uvedomenie si, že som sa stala publikovanou autorkou. Je to taký ten neopísateľný pocit a sen, po ktorom túži snáď každý autor, ktorý to s písaním myslí vážne a snaží sa zlepšovať. Ja osobne mám pravidelný režim a pokúšam sa dostať k rukopisu vždy, keď je to možné. Som vďačná, že môj pracovný rozvrh mi umožňuje venovať sa mojim príbehom trikrát do týždňa. Vlastne si ani nespomínam, kedy naposledy sa stalo, že by som v daný týždeň nepísala a ak sa mi náhodou nepodarí napísať päť kapitol (to je môj týždenný limit), tak sa cítim akosi vinne, že som na rukopise nepokročila. Samozrejme, netuším, ako to majú ostatní, no ja mám rešpekt pred napísaním každej kapitoly. Som akosi nervózna, rozmýšľam, ako začať a príliš to neprekombinovať. Dokončené dielo je však najväčším zadosťučinením, hoci nepísaným autorským prekliatím je aj to, že má vždy na konci pocit, že je čo zlepšovať.

Vo svojich dielach prihliadam na emócie a vnútorné rozpoloženie postáv, veľmi rada sa venujem aj vážnejším témam, o ktorých by sa možno malo hovoriť častejšie. Napríklad v mojej druhej vydanej knihe Gideon opisujem drogovú závislosť, keďže je zvykom, že na závislých ľudí sa vždy pozeráme zvrchu a odsudzujúco, nesnažiac sa zistiť, čo ich k tomu v prvom rade viedlo. Práve v tomto diele poukazujem aj na tú druhú stránku, ktorú väčšina vidieť nechce. Je pre mňa dôležité, aby moje diela zanechali v čitateľovi určitú stopu, možno mu v niečom otvorili oči a aspoň máličko ho primäli pozerať sa na danú vec inými očami.

Nápady na jednotlivé príbehy prídu vždy spontánne, stačí mi počuť alebo vidieť nejakú vec a už si postupne skladám dieliky, ktoré k sebe časom začnú zapadať. Inšpirácia je všade naokolo mňa a ja ju nechcem premárniť. Písať dokážem však len v úplnom tichu a nerušenom prostredí mojej izby, kde sa môžem sústrediť. Nepatrím k autorom, ktorí by dokázali pracovať v ruchu nejakej kaviarne, či už za počúvania hudby. Ak nemám úplné ticho, sú to sťažené podmienky, kvôli ktorým sa neviem stopercentne koncentrovať 🙂

Karin Horváthová pochádza zo stredného Slovenska a pracuje ako účtovníčka. Miluje fialovú farbu, nakupovanie, hoci oblečenie už nemá kam ukladať, a v osobnom živote sa považuje za introverta. Je milovníčkou mačiek a vlastne všetkých opustených zvierat, ktorým by rada poskytla domov. Písaniu sa venuje pravidelne vo svojom voľnom čase, pričom vo svojich rukopisoch sa často zameriava na psychológiu a vnútorné rozpoloženie postáv. V roku 2022 jej vyšla debutová humorná romance Prekliatie menom láska a tento rok román dvoch spriaznených duší potýkajúcich sa s drogovou závislosťou s názvom Gideon.

Predchádzajúce články

Súvisiace

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
1	2	3	4	5	6	7
8	9	10	11	12	13	14
15	16	17	18	19	20	21
22	23	24	25	26	27	28
29	30