Prečo, ako a kde píšem

Barbora Gero – Prečo píšem

By Sieťovka
14. septembra 2023

Píšem, pretože chcem po sebe niečo hodnotné zanechať. Niečo pekné a cenné, k čomu sa budú ľudia radi vracať. A to aj po mnohých rokoch.

Ako som už mnohokrát čítala od iných autorov tak ďalšia odpoveď na otázku prečo píšem? je – lebo to tak cítim a nedokážem si pomôcť. A je to absolútna pravda. V hlave sa mi začne rodiť príbeh a mojou úlohou je dať ho na „papier“ a prerozprávať ho čitateľom. Svoje príbehy vidím ako filmy, ktoré sa odohrávajú v mojej mysli a potom zostáva otázkou, kedy si nájsť čas a príbeh spísať. Písanie je ako droga, raz začnete a už vás to nepustí. Milujem detektívny žáner, pri ktorom ma fascinuje jeho logika a, ako vyštudovaná historička mám zas blízky vzťah k dejepisu, takže spojenie týchto dvoch oblastí je pre mňa obohacujúce a náročné zároveň.

Práca autora je krásny, ale aj ťažký proces. U mňa je to najskôr vymyslieť si leitmotív knihy, okolo ktorého „chodím“ a držím sa ho. Potom si musím premyslieť kto bude obeťou a kto vrahom (čo sa ale občas počas písania zmení) a následne už len píšem príbeh, ako dospieť od bodu A do bodu B. Všetko v detektívke musí sedieť, všetko má mať svoju logiku a nadväznosť a pri historickej detektívke to má byť aj dejepisne čo najsprávnejšie. Preto mi občas napísanie jedného odstavca trvá týždeň a jednej strany pár minút. Po čase som prišla na to, že do mnoho vecí vo svojom živote musí človek dozrieť a písanie kníh nie je výnimkou. Do príbehu musím dospieť a nadobudnúť pocit, že už mi nič iné nezostáva, len dať príbeh do jedného celku, lebo ma bude mátať v hlave a nedá mi spať. Potom sa dokážem zaťať a písať každý deň, niekoľko hodín denne až pokiaľ knihu nedokončím. Píšem všade, kde mi to je umožnené a ktorúkoľvek dobu, kedy si to moja myseľ vypýta (ale nie som ranné vtáča, takže skoro ráno môj mozog ani múza nefunguje : )

Píšem v tichu, pri filme, za stolom, na pohovke, v posteli, robím si poznámky na papieriky, v hlave, do zošita a i tak to občas prepíšem a urobím si to inak, po svojom. Kreatívny proces je fascinujúci, keďže ja sa za takúto osobu nepovažujem je to pre mňa stále záhadou a nedokážem iným dobre vysvetliť, ako sa rodí príbeh a, ako ma napadajú postavy a časti knihy. Nemám za sebou žiadne literárne súťaže ani detské, ani mládežnícke, vždy som veľa čítala, ale písala málo. Až to raz vstúpilo do môjho života. Príbeh, postavy, milovaný žáner a zrodila sa prvá kniha. A len veľmi ťažko sa z tejto cesty vracia späť a po pravde ani sa už vrátiť nechcem. Moje príbehy som ja, ja som oni a moji čitatelia sú milovanou a obohacujúcou čerešničkou na torte.

Barbora Gero je rodáčka z Nitry. Vyštudovala históriu a politológiu, pracuje v súkromnej sfére. Je vydatá a manžel je jej prvý knižný recenzent. Miluje čítanie a písanie kníh, beh, jogu, ktorú precvičuje a cestovanie, ktoré ju napĺňa vedomosťami, zážitkami a upokojuje jej dobrodružnú dušu. Píše historické detektívne príbehy z 19. storočia, kde je hlavnou postavou mladý lekár Leopold Sanitas. Zatiaľ publikovala, ako samovydavateľ päť kníh: SYMBOL SMRTI (2019), V OBJATÍ DIABLA (2019), CHUŤ KRVI (2020), VRAŽEDNÉ SPRISAHANIE (2021) a MŔTVI NEPLAČÚ (2022). V roku 2023 jej vyjde šiesta kniha MOROVÉ RANY. Medzičasom prešla svojim autorským prerodom, kedy začala písať siedmu historickú detektívku, avšak s novou postavou a v inej časovej dobe (z I. ČSR) , ktorú, ako pevne dúfa si čitatelia zamilujú.
Autorku nájdete aj na Facebooku a Instagrame

Predchádzajúce články

Súvisiace

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
1	2	3	4	5	6	7
8	9	10	11	12	13	14
15	16	17	18	19	20	21
22	23	24	25	26	27	28
29	30