Adriana Krištofíková

Adriana Krištofíková – Prečo, ako, kedy píšem

Myslím si, že vlohy na písanie sa u človeka vyvinú už v detstve, ešte skôr ako spozná abecedu a sadne si do školských lavíc. Obyčajne sú to staré mamy a rodičia, ktorí nám čítajú rozprávky pred spaním, rozvíjajú našu fantáziu, emócie a slovnú zásobu. Takto to bolo aj u nás, stará mama neraz zaspávala nad knihou, a ja som ju vraj počas častých angín neúnavne vyrušovala tým svojím starká čítaj. Potom prišla puberta a moja náklonnosť k písanému slovu naplno prepukla: básničky, denníčky, pesničky, tra-la-laaa, sladkých šestnásť… Začala som čítať, čo mi prišlo pod ruku, písať poviedky, komponovať piesne, sem-tam prispievať do gymnaziálneho časopisu, ale len tak akurát. Radšej som si svoje výtvory držala zamknuté v šuplíku, a poviem to tak sladko ako som to vtedy cítila – v svojom srdci. Všetky boli o dievčatách, ktorými som chcela byť: mali správne mená, super kamarátky a frajerov, dobré šaty, rebelovali, alebo boli školské premiantky, a ich životy boli spleťou vtipných a smutných okamihov, (ne)naplnených snov, sklamaní, pádov a vstávaní z popola. V podstate to tak zostalo dodnes, len v inom odžitom leveli a s inými skúsenosťami, ktoré prirodzene priniesol život. Moju lásku k slovenčine a cudzím jazykom, ktoré som sa neskôr rozhodla študovať, umocňovala aj hudba: hre na klavíri som sa intenzívne venovala dvanásť rokov a dodnes mi pomáha naladiť sa počas hútania nad novou knihou na správnu nôtu. Tieto časy boli mojim odrazovým mostíkom, kým sa jeden z mojich rukopisov neprebojoval na svet. Určite nie som sama, kto pochyboval, editoval, mazal a prepisoval, dúfal a veril. Prvý román Život(nie) je román vyšiel na jar 2012. Je to príbeh ženy, ktorá sa po rodinnej tragédii hľadá v Londýne. Jeho úspech bol tým správnym povzbudením, ktoré rozbehlo moju ďalšiu tvorbu.

Na otázku prečo píšem sa mi ťažko odpovedá. Písanie ku mne patrilo odjakživa a definovalo môj život. Mám rada ten paralelný svet, ktorý si tvorím v hlave, a ktorý patrí iba mne. A za to, že sa pretaví do knihy, som vďačná vydavateľstvám a čitateľkám, pretože bez nich by to nešlo…

Najradšej mám blesky z jasného neba, keď mi v hlave blikne, že mám námet na román. Je to drina, podobne ako vymyslieť názov knihy. Darmo ma budú presviedčať, že o tomto by si mohla napísať. Ako odznelo v jednej českej komédii – mně když sa něco nelíbí, tak to nesvedu… Svätá pravda! Mám rada dlhé hodiny premýšľania, ako koncept knihy rozpracujem, aké postavy vymyslím, aké budú zápletky, kompozícia. Prichádza čas neprítomných pohľadov, počúvania na pol ucha a nemého pritakávania, kým si to poskladám. Jedného dňa mám teda pred sebou prázdnu stranu a prvú vetu. Často sa stáva, že si príbeh, zvyčajne v polovici, začne žiť svojím životom, čo považujem za fenomén, ktorý dodá textu potrebnú šťavu.

Kedy píšem? Záleží od množstva pracovných povinností, ale keď sa to rozbehne, čas si nájdem, aj keby som dva dni nespala. Odpozorovala som, že moja najproduktívnejšia časť dňa je neskoré popoludnie a káva k tomu. Samozrejme, sú dni a dni, ale najdôležitejšie je do ničoho sa nenútiť, pretože sa to potom aj tak vymaže. To srdce skrátka musí nielen biť, ale aj byť 😊.

V mojich plánoch do budúcna má písanie svoje pevné miesto. V roku 2023 pribudnú do mojej knižnej rodiny dve nové knihy: český preklad románu – Tajemství domu v dobré čtvrti a novinka, ktorá vychádza 8.novembra – Skrytá bolesť. Zostávam nimi verná svojmu žánru a z obidvoch sa veľmi teším.

Pohľad na moje romány v knižnici, v kníhkupectve, na nete, či na polici v našej obývačke ma napĺňa šťastím a vďačnosťou; ako aj skutočnosti, že si našli svojich čitateľov, a prekladajú sa do iných jazykov. A hoci platí, že Život (nie) je román 😊 , teším sa, že mi doprial splniť si jeden z najkrajších snov.

Adriana Krištofíková Vyštudovala Filozofickú fakultu UK. Je autorkou viacerých úspešných spoločenských románov zo súčasnosti, ktoré vychádzajú aj v českom a poľskom preklade. Od r. 2012 jej vyšli romány: Život (nie) je román, Ako chutí voda, Keď utiecť, tak s tebou (2 vydania), Nočný chat a ranný fresh, Srdce má vlastnú hlavu, Sny na mieru, Obete noci, Láska, salsa a mojito, Posledná hra, Tajomstvo domu v dobrej štvrti, Skrytá bolesť a rozprávka pre deti Stratený slon (projekt – Zborník medzinárodných rozprávok).

Predchádzajúce články

Judita Horvátová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Slavka Liptáková  – Prečo píšem?
Alexandra Salmela – Prečo píšem
Karin Horváthová – Prečo píšem
Barbora Gero – Prečo píšem
Anna Grusková – Prečo píšem
Ivana Popluhárová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Hana Lasicová – Prečo píšem a ako a kde…
Majka Danihelová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Peter Bartoněk – Začalo mi písať
Michal Slanička – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Pavelková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Linda Chopin – Prečo, ako a kde píšem
Enja Rúčková – Prečo, kedy a kde píšem
Silvia Antalíkova – Prečo, kedy, kde píšem
Rastislav František Hajko – O písaní
Baja Dolce – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Zuzana Kubašáková  – Prečo píšem
Mirka Manáková – Prečo, kedy, ako, kde píšem
Simona Kutišová – Prečo, ako, kde a kedy píšem
Tatiana Macková – Prečo píšem
Martina Dacková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Martin Benkovič – Prečo, ako, kedy a kde píšete?
Peter Petko Opet – Píšem? Tvorím!
Ivana Ondriová – Prečo, ako, kedy a kde píšete?
Marta Rajková – Prečo, ako, kedy a kde (ne)píšem
Denisa Ogino – O písaní
Juraj Gerbel – Prečo, kedy a kde píšem
Marta Fartelová – Prečo, ako, kde a kedy píšem
Mirka Novysedláková – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Mária Blšáková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
František Kozmon – Prečo, kedy a kde píšem?
Patrícia Brestovanská – O písaní
Lina Elys – Prečo, kde, ako, kedy píšem
Dušan Damián – Múza ma sprevádza neustále
Zdenka Wenzlová Švábeková – Kedy? Ako? Prečo? Kde?
Ivan Kučera – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Dušo Martinčok – Čo a koho potrebujem, aby som mohol písať
Iveta Pernišová – Prečo, kde, ako a kedy píšem
Anton Stiffel – Prečo, kedy, ako a kde píšem
Dominika Moravčíková – Prečo píšem
H.J. Bornemisza – Prečo, kde, kedy a ako píšem
Mirka Ábelová – Píšem
Tibor Pálszegi alias Tyborg – Prečo, kedy, ako a kde píšem
Anna Kittel Gürtlerová – Kde a prečo píšem
Daniel Šmihula – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Lucia Božiková – Prečo, kde, ako a kedy píšem?
Natali Fox – Prečo, kde, ako a kedy píšem
Katarína Soyka – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Brandon McYntire – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Michaela Mihoková – Prečo, kde a kedy píšem
Lucia Braunová – Ako, prečo a kedy píšem
Igor Hochel – Prečo, kedy a ako píšem
Vlasta Hochelová – Prečo, ako a kde píšem…
Mária Nováková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Elena Eleková – Píšem, aby som bola čitateľná
Janette Šimková – Písanie ma formuje
Marek Hudec – Terapia s dôležitým spoločenským rozmerom, no aj práca ako každá iná
Richard Rychtarech – Písanie, úprimne? Rozkoš aj muky!
Zuzana Štelbaská – Prečo, ako a kedy píšem
Emily D. Beňová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Katarína Kucbelová – Je to napínavé
Vita Jamborová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Eva Hrašková – Prečo, ako a kedy píšem?
Mária Corvus Havranová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Karina Janská – Prečo, kedy, kde a ako píšem?
Július Belan – prečo, kedy, kde a ako píšem
Ivana Dobrakovová – A čo sa vám stalo?
Lucia Sasková – Prečo, kde a ako píšem?
Peter Derňár – Lebo, rýchlo, ráno, doma…
Monika Macháčková – Prečo, ako a kde píšem
Zuzana Csontosová – Prečo, ako a kedy píšem
Anton Heretik – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Stanislav Hoferek – písanie je o tvorivosti a prekonaní odmietnutí
Marián Kubicsko – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Diana Mašlejová – Prečo, kde a ako píšem
Peter Pavlac – Píšem…
Jozef Heriban – Rieka tečie, pierko letí…
Ružena Scherhauferová – V tvorbe som realistka
Jakub Spevák – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Ježovičová – Prečo, kde a ako píšem
Petronela Hederová – Prečo, kedy a kde píšem
Eva Ava Šranková – Prečo, ako a kde píšem
Michaela Ella Hajduková – Písanie je pre mňa cestovanie časom a priestorom
Lina Franková – prečo, kedy a kde?
Adriana Macháčová – Prečo, ako a kedy píšem
Mária Streicherová – O písaní
Ján Babarík – Preč, ako a kedy píšem
Zuzana Široká – Písmenkové poslanie
Kristína Brestenská – Prečo píšem
Michala Ries – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Soňa Bulbeck – Prečo, ako, kedy a kde píšem…
Dávid Králik – Prečo, kde a kedy píšem
Silvester Lavrík – Prečo píšem, ha?
Adriana Boysová – Písanie je mojím tieňom
Vojtech Beniczky – Prečo píšem
Marta Hlušíková – Všetko som ja a zároveň nie som nikto
Monika Nagyová – O písaní
Petra Džerengová – Prečo, ako a kde píšem
Gabriela Futová – Nie som usilovná spisovateľka…
Katarína Tholtová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Ľudovít Ódor – Prečo, kedy a kde píšem
Jana Pronská – Prečo, kedy a kde píšem
Alexandra Pavelková – Prečo, kedy, kde a ako píšem
Dada S. Brezovská – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Matej Rumanovský – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Erik Kriššák – Prečo, ako a kde píšem
Andrea Rimová – Písanie je pre mňa droga
Helena Králová – List o písaní
Arpád Soltész – Nepíšem, len zapisujem
Vladimíra Kmečová – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Kristína Tormová – Prečo, ako a kde píšem
Mária Danthine Dopjerová – Prečo, ako, kedy a kde píšem?
Maroš Hečko – O písaní
Michaela Zamari – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Veronika Šikulová – Medzitým píšem…
Peter Šloser – Prečo, kedy a kde píšem
Lena Riečanská – Kedy, ako, prečo, kde…?
Ivona Duričová – Prečo, ako a kde píšem
Anna Ďarmati – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Kristína Baluchová – Prečo, kde a ako píšem
Lukáš Cabala – Prečo, ako a kde píšem
Peter Kijaba – Písaním zaháňam chvíľky samoty
Ondrej Kalamár – Píšem, lebo som Kalamár
Dana Hlavatá – Nedá sa to liečiť…
Matúš Mahút – Písanie
Beata Balogová – O písaní
Zuzana Šedá – Prečo, ako, čo a kedy píšem?
Hana Repová – Prečo, čo a kedy píšem
Lívia Hlavačková – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Jana Plauchová – Prečo, ako a kedy píšem
Balla – Stále rozmýšľam, ako písať, preto nepíšem
Lucia Lackovičová – Prečo, ako, čo a kedy píšem
Tina Van der Holland – Barokový román nebudí dojem autobiografie
Ján Gálik – prečo, ako, kedy a kde píšete?
Alexander J. Kenji – Píšem ako Belmondo v Muž z Acapulca
Veronika Homolová Tothová – Písanie mi trvá veľmi dlho
Jana Micenková – Kto to myslí s písaním vážne, bude písať aj keby od únavy padal na hubu
Vanda Rozenbergová – Prečo, kde a ako píšem
Martin Kasarda – Prečo, ako, kedy a kde píšem
Daniela Kapitáňová – Ale ja, prosímpekne, netvorím!
Daniel Hevier – Píšem, aby bolo napísané
Márius Kopcsay – Stôl konečne mám, len múzy stíchli

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Podrobnejšie informácie o ochrane súkromia a cookies nájdete na stránke O sieťovke

Zavrieť