Holandské pohľadnice Adriany Macháčovej

Zvyk je železná košeľa, ale na niečo si v Holandsku nikdy nezvyknem

By Adriana Macháčová
18. mája 2023

Viem, nikdy nehovor nikdy, lenže…

1. Pre Holanďana takmer posvätný haring čiže sleď , podľa mňa malé, klzké a páchnuce stvorenie, ktoré si nikdy nezamilujem. Toto holandské smradľavé suši patrí k najobľúbenejším miestnym pochúťkam. Holanďania každoročne skonzumujú 12 000 000 kilogramov strieborných sleďov. Pojedajú sa surové a poviem vám, ide o poriadnu šou. Žiadna vidlička a nožík!

Ak si na smradúchovi chcete pochutnať v stánku s rýchlym občerstvením, vysvetlím vám, ako na to. Ryba je nasolená, pocukrená a podáva sa s cibuľou, čiže nepotrebujete k nej nič. Vlastne áno – ODVAHU.

Chyťte rybu za chvost.
2-krát ju ešte oliznite cez kúsky cibule.
Zodvihnite ju vysoko k oblohe, aby bola aspoň 25 centimetrov nad vašou tvárou. Zadívajte sa jej s holandskou láskou do očí. Och, pardon, hlavu jej odrezali. Takže nie.
Otvorte ústa a vystrčte jazyk.
Pomaly naň spustite časť ryby a zahryznite.

Odvážlivci môžu postup opakovať.

Nič pre mňa, bŕŕ.

Pojedač sleďov má aj svoju sochu a to rovno na sochárskej terase na bulvári Scheveningen v Haagu. Gigantický Haringeter sa vyníma medzi skupinou 20-tich sôch od amerického sochára Toma Otternessa. Nájdete tu postavičky z rozprávok, ako napríklad Gullivera, Janka a Marienku, Pinocchia alias Pinokia, Cínového vojačika či Hansje Brinkera. Tento hrdina holandského Haarlemu je známy najmä v Amerike vďaka Holland Manii, o ktorej som už písala. Skrátka a dobre – knihu pod názvom Hans Brinker alebo The Silver Skates (Strieborné korčule) napísala americká autorka Mary Mapes Dodge v roku 1866. Jeden z príbehov rozpráva o osemročnom haarlemskom chlapcovi, ktorý zrazu začuje hluk. Rozhliadne sa a zbadá malý otvor v hrádzi. Vyteká cezeň pramienok vody. Strčením prsta do diery odvráti katastrofu. Naozaj sa tak stalo či nie? Samozrejme, že nie. Dodge nikdy Holandsko nenavštívila, ale inšpirovala sa historkami holandských prisťahovalcov o večnom boji s vodou v ich rodnej krajine. A keďže zvyšok knihy je už o Hansovi Brinkerovi, ktorý v Holandsku zažíva všelijaké dobrodružstvá, meno sa prenieslo aj na záchrancu, ktorý nestrčil prst do hrádze a vlastne ani nik iný. V Spaarndame neďaleko Haarlemu je tiež socha tohto mýtického chlapca. Je tam hlavne preto, aby potešila amerických turistov. V Amsterdame zasa natrafíte na hotel Hansa Brinkera.

A ešte jedna zaujímavosť: umelecké diela na bulvári museli byť vyrobené tak, aby v prípade super búrky nemohli poškodiť hrádzu. Dokonca aj most pre peších sa rozpadne na menšie kusy a hrádzu tak nezničí.

2. Neskutočné strmé a šialené schodiská a nielen v úzkych domoch pri kanáloch mi dávajú zabrať. Ak sa vyberiete na výpravu ktorýmkoľvek mestom, dávajte veľký pozor, aby ste sa na schodoch nezrúbali. Už len pri pohľade na ne sa vám rozbúcha srdce. Obyčajný smrteľník nimi schádza dosť komicky a nemotorne. Výstup pripomína akýsi svojrázny rebrík, niekedy fakt po štyroch. Nielenže sú schody strmé, ale nezmestí sa vám tam ani celé chodidlo a to mám najbežnejšiu veľkosť 38. Obrovský Holanďan so svojím obrovským chodidlom ich prebehne ako ninja-korytnačka.

3. Hranolčeky bez kečupu. Čo na to povedať? Vypýtali ste si k hranolčekom kečup? Vážne? To je ešte horšie, ako si objednať pizzu Hawai v Taliansku. Na výber máte majonézu alebo arašidovú omáčkou a cibuľkou.

4. Zaťahujem záclony aj závesy. Pre mňa za mňa, nech sa aj sused naproti sťažuje, že večer zo svojho okna nevidí, čo robíme, neprispôsobím sa. Samozrejme, žartujem, nik sa sťažovať nebude, ale podľa okna hneď viete, kde bývajú domáci a kde zasa cudzinci.

5. Podobné je to aj s ich „lekker“ (mňamka) počasím. To myslím poriadne ironicky. Na premenlivé, ufučané a upršané počasie sa zvyknúť jednoducho nedá. Aj v tomto prípade platí, že okamžite viete, kto je miestny a kto nie. Holanďania totiž chodia dosť naľahko. Kým ja ešte aj v máji chodím omotaná šálom a drkocem zubami, miestni vytasia krátke nohavice a žabky.

Adriana Macháčová patrí k obľúbeným slovenským spisovateľkám. Nehrá s čitateľom lacné hry. Keď chytíte jej knihu do ruky, nepustíte ju. Všetko je správne nadávkované a budete chcieť vedieť, ako to dopadne. Vo svojej tvorbe rozohráva otázky, ktoré trápia mnohé ženy. Rodinné drámy, nezhody s deťmi, či partnerské problémy. Nie vždy však zvíťazí láska a tolerancia. „Píšem príbehy pre aktívne ženy s veľkým srdcom, ktoré sa môžu stať hociktorej z nás.“

Doteraz jej vyšli romány: Cudzie vzťahy (2011), Žena vplyvného muža (2012), Dobré dni sa začínajú v noci (2012), V slepej uličke (2015), Striptíz duší (2013), Nebezpečný muž (2014), Nikdy never ryšavke (2015), Hubertove ženy (2015), Prečo práve ja? (2016), Milostný poker (2016), Keď láska zabíja (2016), Tieň pochybností (2017), A teraz ma pobozkaj (2017), Milujem tvoje lži (2018), Niekto ako ty (2018), Tak trochu ženatý (2019), Čo má ona a ja nie? (2019) a Dokonalý manžel (2020) a Slepý dážď (2021) Omyly a dohry (2022). V októbri 2023 vyšiel jej nový román S tvárou do neba. S Róbertom Dydom napísala romány Šokujúca aféra (2014), Vieme prví (2014) a Škandál v lepšej spoločnosti (2016). Jej knihy vychádzajú aj v českom preklade.