Browsing Category : poviedky

Boli časy, keď som na Zlatých pieskoch preplával na ostrov a späť. Denne niekoľko krát čeril vodu. Dnes, keď doplávam do polovice, vidím to inak. Vôľa by aj bola, len ten ostrov je ďalej, ako vyzeral. Mal som to tam rád. Slnko pečatilo kožu dlaňami, červené fľaky po jeho zásahu divo pulzovali a vlasy sa na koncoch nahlas trieštili. Farebné…

Kráčal som z archívu pomaly dubovým lesom. Všetci škriatkovia a víly sa kochali mojim novým okuliarom a isto túžili po nejakej dobrote. Mal som iba zopár keksov a trochu mlieka. Vylial som im do misky kúsok mlieka a šiel ďalej. Pred domom sme mali rieku a do záhrady viedol most cez rieku. Občas som vymenil tú lavičku, alebo tam dal…

Sú otázky, ktorým nerozumiem. Napríklad, načo ženy nosia výstrih, keď je neslušné sa do neho pozerať?, alebo prečo si staré ženy farbia vlasy na modro, poprípade na fialovo? Z takých otázok môžem zošalieť. Nedávno mi svitla nádej, pozeral som dokumentárny a film, ktorý mi dal odpoveď na jednu z nich – prečo sa ženám páči mužský zadok? Na túto tému…

Poznal som ho už roky, keď sme sa rozdelili. On vľavo, ja vpravo alebo opačne. Potriasli sme si rukou a do vetra sľúbili, že určite skočíme na pivo. Nakoniec som skákal s inými a to tak dlho, až sľub zostarol v spomienku. Oba poháre som položil na stôl a vyzval ju, nech rozpráva. A vlastne som to už všetko vedel. Alkoholické excesy. Sem tam…

Od rána snežilo. Nebol to ten bojazlivý sneh, čo si opatrne líha na zem a na všetko kam dovidieť. Suverénne za pár minút prikryl všetko a zmenil krajinu. Pozorovala som tú zmenu s úžasom. Sneh som mala vždy rada a čo to som o ňom vedela. Ten čo bol za oknom, ten určite vydrží do Vianoc. Vravela som to Marte, ale tá už bola myšlienkami…

Navečer sme otvorili balkónové dvere dokorán. Studený vzduch vliezol dnu, blúdil izbou, opieral sa o radiátor a o naše tváre a ruky. Riadne sme sa pozakrývali, aby nám nebola zima. Po chvíli bola izba studená. Marta poskladala pár cvičných lietadiel a skúšala trafiť z postele do otvorených dverí. Lietadlá sa vyhýbali tomu priestoru. Vyleteli z ruky, smerovali priamo von do parku, ale pred dverami sa vplyvom prúdenia vzduchu…

Posteľ na ktorej ležala Ivana bola pokazená. Už Ivana sa sťažovala, že si nemôže nastaviť opierku pod hlavou. Vtedy prišiel Emil, chlap v montérkach. Žiadne sterilné oblečenie, rúška a rukavice, len zelené vypraté montérky. Opravoval čo bolo treba. Zariadenie nemocnice si žilo svoj vlastný život. Emil bol lekárom nemocnice, jej neviditeľnej mechaniky. Nemocnica mala nohy, ktoré museli kráčať, mala pľúca a ruky na…

Martu odviezli na operáciu. Mali jej narezať kožu a malou kamerou na hadičke preskúmať  vnútro tela. Bála sa. Nespala. V noci sa prehadzovala na posteli a z paplóna vytvarovala delfína. Vyzeral zvláštne, jeho silueta bola pripravená ku skoku. Ak by sa na blízku vlnila hladina, už by tam bol a plával by preč. Nestihol sa však ani trochu pohádzať na súši, Marta ho v strede presekla na…

Ivana nikam neodišla. Nedokázala preliezť zábradlie. Sadla na posteľ a odtiekla jej plodová voda. Vystrašene pozerala na mňa, ani sa nepohla. Marta tým istým spôsobom zmeravela a pozerala na Ivanu. Dve sochy, zastavený čas a nutnosť niečo podniknúť. Stláčala som tlačidlo na núdzovom hlásiči pri posteli. Volala som na Martu a tíšila Ivanu, že všetko bude v poriadku. Obe ma určite počuli, ale nehybnosť ich…

Stál na verande svojej starej chalupy a v tichosti fajčil. Slnko lenivo vytŕčalo spoza stromov a v doline ešte dopíjala tma. Posledná objednávka. Najskôr narúbe drevo, potom pôjde nakŕmiť zajace. V kuchyni slabo chrčalo tranzistorové rádio a on premýšľal, čo všetko musí urobiť, kým príde. Dnes krátko po šiestej došlo k rozsiahlemu vlakovému nešťastiu.. Jeden zajac je chorý, nežerie. Bude mu musieť zlomiť väz. Nevedel, ako jej…