1. Vidieť Paríž a zomrieť… (ľahký predkrm)

Ja som taký cestovateľský zbabelec.

Potrebujem, aby ma do sveta niekto odviezol, potom si ma tam niekto iný vyzdvihol, pekne ma ubytoval do hocičoho, kde je voda, posteľ a záchod a potom mi ukázal, čo treba vidieť.

Nie je to moja vina, už som sa taká narodila. Do osemnástich rokov som bola najďalej v maďarskom Miškolci a aj to sme sa najprv omylom vo vlaku previezli až do Hatvane.

Sotva som sa finančne postavila na kolená, začala som poznávať svet. Prvá cesta smerovala k moru. Dva dni a dve noci sme sa v neklimatizovanej Karose trepali do Španielska a samozrejme aj späť.

Do lietadla ma posadili až vtedy, keď som sama uznala, že Egypt je autobusom nad moje sily.

Ani neviem, ktorý čert vnukol mojej sestre nápad, že ideme do Paríža (dúfam, že sa nechystá umrieť). Už ste však videli, aké nekresťanské peniaze za to pýtajú cestovky? Zbabelá, nezbabelá, keď ide o prachy, idú zábrany bokom.

Ten internet je však božská záležitosť. Normálne sa cez neho dajú kúpiť letenky kam len chceš a dokonca si rezervuješ aj ubytko! Bože, nesmejte sa, veď vravím, že som vždy bola taký cestovateľský debo…

No dobre, priznám sa aj k tomu. Znáju gavariť pa rúski, no pa anglijskomu jizikú tóľka nemnóška. Ja viem, som lenivá ako voš a vždy skončím pri tretej lekcii Angličtiny pre samoukov. Ale od zajtra…

Poďme radšej hovoriť o Paríži. Na hodinách zemepisu som sa kedysi učila, že je to hlavné mesto Francúzska. Čítala som Angeliku, Chrám Matky božej a Da Vinciho kód. Do Džokod nám nadávala matikárka a páčila sa mi Nicol Kidman vo filme Moulin Rouge. Milovala som komisára Moulina. Občas mrknem očkom do nejakého ženského módneho časopisu. Jo, a do mojej súkromnej hudobnej TOP patrí The Doors a Jean Michel Jarre. Preto som pred cestou vedela, čo chcem vidieť určite. Tutok je ledabolo rozhádzaný zoznam povinných záberov, ktoré si správny cestovateľ MUSÍ doviezť z Paríža a samozrejme, ukázať ich celej rozvetvenej rodine a priateľom pri pohári Beaujolais (čítaj božoléé, vyzerá to lepšie foneticky):

Eiffelova veža

Eiffelova veža

No to by bolo, aby ste si tam nevyliezli. Tí bohatší idú výťahom, my ostatní lezeme po svojich. Je to ale fakt zázrak architektúry.

Louvre

Louvre Pyramída A.

Nemusíte byť nejaký fanatik do umenia, aby ste vedeli, že to nie je hokejové mužstvo, ale nádherné múzeum. Netušila som, že uprostred nádvoria stojí sklenená opacha dovtedy, kým som sa nezbláznila do Da Vinciho kódu.

Keď ste tou pyramídou už vliezli do vnútra, choďte kúsok ďalej (značky na stenách vás nasmerujú spoľahlivo) a tam, kde bude najviac národa, bude buď WC alebo Mona Lisa. Kto nevie, o čom je reč, nech pokojne zalezie späť do svojej jaskyne a medituje ďalej.

Notre-Dame (Chrám Matky božej v Paríži)

Notre-Dame

No dobre, nie každý čítava na záchode Victora Huga, ale možno si spomeniete, že ste opisovali od kamoša do čitateľského denníka slovo Quasimodo.

Champs-Élysées a Víťazný oblúk
Víťazný oblúk

Víťazný oblúk

Počujete, ako to znie? Šamzelizéééé…. dáme zadosť slovenčine, jednoducho Elyzejské polia nie sú cieľom nájazdu nezamestnaných občanov za účelom zberu zemiakov, ale najdrahšia ulica tuším v celom Francúzsku, niečo ako Václavák alebo bratislavské Námestie SNP (no dobre, srandujem). Napoleon si tam na konci ulice len tak zo špásu postavil domček, kam sa chodil vetrať skôr, ako sa pobral na Waterloo.

Versailles

Versailles

Angelika! Žofré! Angelika! Milujem ťa!
No dobre, možno sa tam nepreháňala ona, ale určite nejaké to Ľudovítiatko zrosilo záhrady tohto zámku svojím …hm… no dobre, je fakt, že mať takú záhradu doma, tak nikam neleziem a len sa kochám.

Seina

Seina

Keď sme už pri tej romantike, poprechádzať sa po brehu Seiny treba. Keď už pre nič iné, tak sa aspoň schováme v chládku pod niektorým z milióna mostov a čudujeme sa, že je to vlastne celkom malá riečka.

Sacre Coeur (sakrké) na Montmartri

Montmartre

Kým sme ešte pri slušných pamiatkach, skočíme na kopec, odkiaľ je dobrý výhľad na Paríž. Obzrieme kostol a zistíme, že to je hádam jediná pamiatka v Paríži, kde sa nedá vo vnútri fotiť (neskôr vám ukážem nádhernú maľbu na strope).

Mouline Rouge

Moulin Rouge

Tu už začína prehliadka skazenej tváre moderného Paríža. Stačí sa pomodliť v kostole a zliezť o pár ulíc nižšie. Kankán, štíhle nôžky dievčat a erotika…hm (fuj, marš sa pomodliť znovu!)

Hrob Jima Morrisona

Jim Morrison

Ja viem, trochu morbídne, ale vraj sa na ňom od roku 1971 robia dobré žúry. Nerobia. Sklamaná som ale nebola, našla som tam totiž aj Edith Piaf a kopec iných slávnych mŕtvoliek.

Kafé oléé, mersíí

Kaviareň

Neviem ako vy, ale ja som sa tešila najmä na tie parížske kaviarničky. Sedíš si pri stolíku, obsmŕdaš, obzeráš si ľudí a popíjaš kafíčko z malilinkatej šáločky za tri eurá… no to ťa musí múza kopnúť na to tata!

Nie som žiadny Boris Filan, ktorý vie o ničom napísať dvesto knižiek, ale na to, že ma príšerne bolí hlava a mám pocestovateľskú depresiu, tak to má celkom hlavu aj pätu. Ak nie, môžete sa sťažovať.

Viete kde :o)

Prehľad všetkých článkov:

1. Vidieť Paríž a zomrieť (ľahký predkrm)

2. Beháme po Paríži (či ako si šanovať nôžky)

3. Hriešni ľudia mesta parížskeho

4. Ako dostať v Paríži kopačky (nebojte sa, nebolí to)

5. Bez práce nie sú euráče ani v Paríži (malá sociologická štúdia)

6. Parížske mŕtvoly celkom ako živé

7. Ako som si nekúpila Eiffelovku

8. Konečne úplne seriózne – parížske ostrovy

9. Čím by som vás dnes otrávila… žeby múzeom?

10. Komu straší vo veži, nech vylezie na vežu

11. Leňochov sprievodca Parížom alebo kde si možno zložiť kosti a iné časti tela

12. Múzeum, v ktorom som plakala

13. Čo sa inde nezmestilo (alebo orevoár Parí)

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Powered by Facebook Comments

Pokračovaním v prezeraní stránky súhlasíte s používaním cookie. viac info

Na účely prispôsobenia obsahu a reklám, poskytovania funkcií sociálnych médií a analýzy návštevnosti používame súbory cookie. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy.

Zavrieť