Len krátko pre zábudlivcov.
Jožkinu kamarátku sme naposledy zanechali s kvapavkou.
Veverička ani nemusela použiť na manžela najkrajnejšie donucovacie prostriedky.
Predostrela mu rôzne alternatívy, počnúc amputáciou penisu, končiac fingovaným daňovým megapodvodom, z ktorého by ho nevysekala ani Ally McBealová.
Potom už spieval ako kanárik pred zrkadlom. Vyklopil jej všetko.
Priznal sa, že na služobných cestách občas navštevoval rôzne „zdravotné strediská“ (zvyčajne ich identifikujeme podľa veľkých červených gýčových sŕdc, čo blikajú na priečeliach budov).
Len raz sa v rámci úsporných opatrení ulakomil na pochybnú „zdravotníčku“ na ceste niekde pri Ladomerskej Vieske a sami vidíte, ako to dopadlo.
Na niektorých veciach sa skrátka neoplatí šetriť.
Krátko na to začal Veveričkin bobor pozorovať pri močení nechutný výtok. Keďže chlapi zvyčajne umierajú pri každom kýchnutí, domyslel si, že má AIDS.
V podstate si celkom vydýchol, že išlo len o také ľahké ochorenie, akým je kvapavka.
To, že je to vážne aj s jeho manželstvom, pochopil až vtedy, keď sa mu minuli všetky mrazené obedy.
Preskočíme teraz pár mesiacov do budúcnosti a potešíme dušu bežnej slovenskej ženy primeraným happyendom.
Milá Veverička sa aj vďaka nám, dievčatám z internetu, pokúsila zachrániť, čo sa dalo.
Celý svoj doterajší hektický životný štýl prekopala od základov. Všetky štyri deti rozdelila na víkend starým rodičom, čo bol jeden z tých svetlých bodov príbehu, pretože obe babky boli rozumné bytosti a nekomplikovali situáciu hrou na zlú svokru.
V piatok večer si obaja manželia pekne-krásne poplakali. Potom sa opili červeným vínom.
V sobotu ráno si stanovili nové pravidlá spolužitia.
Na internete zverejnili inzerát, že hľadajú účtovníčku a občasnú opatrovateľku pre deti.
Spoločne vyhľadali stránku, kde známy sexuológ radil partnerom, ako dosiahnuť intímny súlad v posteli, na gauči, v aute na osirelom neosvetlenom parkovisku i na kuchynskej linke (veru aj tam – za predpokladu, že ste pár minút predtým nepoužili sklokeramickú varnú dosku na varenie krupicovej kaše či polievky).
Veverička sa prihlásila do večerného kurzu hry na afrických bubnoch, aby sa dva razy do týždňa zregenerovala po celodennom napĺňaní materského poslania. Bobor by sa mal v tom čase venovať deťom, čím by jeho sexuálne chúťky konvertovali na dokonalú únavu.
Večer sa opili červeným vínom.
(Ale áno, v kvalitnom súčasnom románe by nasledovala vášnivá sexuálna scéna s roztrhanou bielizňou ledabolo pohodenou na dlážke. Len pripomeniem, že obaja aktéri sa začali liečiť z kvapavky a intímny styk je v tejto fáze liečby nežiadúci. Nebudeme si navrávať, že by si takúto chybu literárny kritik nevšimol a nevenoval jej aspoň dva odseky svojej recenzie.)
V nedeľu vstali okolo obeda.
Veverička vzápätí poučila bobra, ako sa starať o údržbu košele, aby si uchovala snehobiely vzhľad. Potom sa obaja pobrali po deti (babky už telefonovali, že sú besné a nedá sa s nimi vydržať).
Týmto sa naša virtuálna priateľka presunula od zúfalcov k tovarišom.
Stále totiž manželovi celkom neodpustila.
Čakala ju ešte dlhá cesta.
Tono99 bol trochu iný prípad.
Bol to pravý chlap vo vojenskej uniforme, žiadne tintítko.
Vynikal kondíciou, silou a tvrdou sebadisciplínou, najmä ak išlo o odmínovanie ópiového poľa kdesi pri Kandaháre.
Sotva však zistil, že manželka odpovedá na jeho správy z Afganistanu stále vlažnejšie a vlažnejšie, podlomili sa mu kolená a žiadal od našej webovej komunity uistenie, že si to len namýšľa.
Krútili sme nad ním hlavami, keď nám rozprával o svojom živote.
S manželkou sa zoznámil na diskotéke.
On mal dvadsaťdva, ona devätnásť a dvojročnú dcéru počatú nepoškvrneným spôsobom (aspoň podľa rodného listu).
Zaľúbil sa do nej nádhery ako myš do syra, nevšimol si pritom, že syr je dosť plesnivý a ešte k tomu deravý.
Počkať, to je asi hlúpe prirovnanie, veď syry také majú byť. Odznova…
Nevšimol si, že ona na ňom vidí len chýbajúce meno do rodného listu pre svoje dieťa, armádny byt a slušný plat.
Presvedčila ho, nech si jej dcéru adoptuje a on to veľmi rád urobil, lebo to dievčatko mu prirástlo k srdcu.
Veľkej kupoval značkové topánky, malú učil bicyklovať.
Veľká chodila s kamarátkami na žúry, malá sa k nemu túlila, keď jej čítal rozprávku v posteli.
Jeho snom bolo presťahovať sa do vlastného domčeka, a tak odišiel na pol roka na vojenskú mierovú misiu, aby čo-to zarobil.
Tóno mal dokonalé svalstvo a úžasný kukuč (keď sme uvideli jeho fotku v uniforme, padli sme všetky na zadok). Skúste si to skombinovať s naivným pohľadom na svet a neskutočne dobrým srdcom a poviete si, že si vymýšľam. No nie, toto film nebol.
Čo sme mali robiť?
Presviedčali sme ho, že sa mu manželka neodcudzuje, že ho len takmer šesť mesiacov nevidela a nemajú spoločnú tému, ale keď sa vráti domov, dá sa ich vzťah do poriadku. Neviem, či sme v to dúfali alebo sme ho nechceli sklamať. Myslím, že keby sme mohli, najradšej by sme tú kravu kopli do zadku a odtrhli si šťavnaté jabĺčko pre seba.
Každú voľnú chvíľu medzi službami trávil zúfalec Tóno na webe a jeho hystéria narastala nepriamo úmerne počtu dní, ktoré mu ostávali do odchodu domov z vojenskej misie.
Vždy, keď sa blížia Vianoce, si na to zvláštne obdobie spomeniem.
Tóno sa ich nevedel dočkať.
Znamenali pre neho stretnutie s milovanou (vravel on) ľahkovážnou (šuškali sme si my) manželkou a dcérkou. Rozprával nám, čo všetko dievčatám kúpi pod stromček, sľuboval, že už nikdy viac neodíde z domu na takú dlhú dobu. Plánoval sa usadiť niekde vo výcvikovom prápore, chcel odovzdávať svoje skúsenosti zelenáčom a zoznamovať ich s odmínovacou Boženkou.
Ja som sa najkrajších sviatkov roka bála ako nikdy v živote.
Vyberala som v obchodoch darčeky pre príbuzných vyhýbajúc sa oddeleniam pánskej konfekcie a kozmetiky, tak veľmi ma to pálilo. Tajne som dúfala, že Horác príde na sviatky domov, boli sme predsa stále manželia. Vydierala som ho otázkami, čo kúpil Anetke pod stromček a on mi ubližoval mlčaním.
Nedokázala som sa ho spýtať priamo, či mám nachystať večeru pre troch.
Bála som sa, že povie nie.
Odpoveď som hľadala na nete. Stretávali sme sa v tom našom virtuálnom svete obetí lásky a vraveli sme si veci, ktoré by sme nepovedali nikomu, koho reálne poznáme. Často sme sliepňajúc klebetili aj po polnoci, aby sme nadránom skonštatovali, že je čas ísť spať.
V deň, keď mal Tóno nastúpiť do transportu smerujúcemu k letisku, chýbalo do Vianoc päť dní. Poslal nám všetkým mávajúceho smajlíka a my sme netrpezlivo čakali, ako to dopadne.
S napätím sme sledovali večerné správy, či kontingent slovenských vojakov náhodou nezablúdil kdesi nad Kaspickým morom, ale nikde nič.
Neozval sa celý mesiac.
A kým sa Tóno ozve, vy môžete tipovať, ako to v jeho prípade skončilo.
Naozaj sa celý problém vyliahol len v jeho hlave a doma ho čakala horúca ženuška s teplým kakaom a haluškami?
Alebo vpálil do spálne a narval celú dávku zo samopalu do nevinnej skrine s milencom?
Nuž, všetko je možné.
Prehľad doteraz vydaných častí Kozy:
* prvá * druhá * tretia * štvrtá * piata * 6 * siedma * 8 * deviata * 10 *
* jedenásta * 12 * trinásta * štrnásta * 15 * 16 * 17 * osemnásta * 19 * 20 *
* dvadsiata prvá * 22 * 23 * 24 * 25 * dvadsiata šiesta * 27 * 28 * 29 * tridsiata *
* 31 * 32 * tridsiata tretia * 34 * tridsiata piata *
Diskutovať môžete len cez facebook profil
Powered by Facebook Comments