Prečo, ako a kde píšem

Ivan Kučera – Prečo, ako, kedy a kde píšem

By Sieťovka
19. júla 2023

Prečo píšem?

Lebo ma to baví. To je základ. Musí v tom byť vášeň, lebo ak nie je, je to zbytočné. Zároveň chcem po sebe niečo zanechať resp. navždy zhmotniť ľudí a okamihy z môjho života, ktoré považujem za dôležité. A chcem niečo povedať. Autor by mal chcieť niečo povedať. Možno to, čo chce povedať, je blbosť, ale to už nech posúdia čitatelia, on by sa tým nemal trápiť. Musí ho niečo hnať dopredu, nejaký motor. Písať som začal v roku 1995, bavili ma filmy a knihy, tak som dostal chuť rozprávať svoje vlastné príbehy. Ak by som mal k dispozícii sto miliónov, zrejme by som natáčal filmy. Ale nemám, tak príbehy píšem. Napísať môžete všetko, vrátane konca sveta a nestojí vás to na rozpočte ani cent.

Ako píšem?

Nepredvídateľne. Sú texty, ktoré si dôkladne naplánujem a behom pár hodín ich mám na papieri. Síce ma potom tri dni bolí chrbát, ale dá sa to. Samotný proces vymýšľania príbehu teda trvá neporovnateľne dlhšie, než samotné písanie. Texty zvyknem nechať dlho odležať, niekedy aj roky. Odležanie textu považujem za podobne dôležité, ako jeho samotné napísanie. Istým spôsobom možno ešte dokonca dôležitejšie. Potom sú príbehy, s ktorými sa trápim. Mám námet, ktorý považujem za skvelý, ale neviem okolo neho vystavať dostatočne nosný príbeh, ktorý by ma bavil. Nejeden raz trvá roky, kým na to prídem. Som bežec na dlhé trate. Svoje písanie by som prirovnal k skladaniu puzzle: dlho neviete, čo robíte, postupujte inštinktívne a pritom sa v tom zároveň snažíte hľadať logiku, ktorá v tom možno je, možno nie je. Občas vám to ide, potom to máte chuť hodiť o stenu. A napokon to máte poskladané.

Kedy píšem?

Väčšinou počas ťažšieho životného obdobia. Akonáhle je obloha bez jediného oblaku a všetko ide tak, ako má, písanie ma neláka, hoc neubehne deň, kedy by som o ňom nepremýšľal. Fyzicky ho ale realizujem spravidla naozaj až keď sa veci začnú kaziť. Písanie pre mňa nepredstavuje ani tak únik z reality, ako skôr spôsob, ako sa jej aspoň pokúsiť postaviť zoči-voči a uvidieť, aký bude výsledok.

Kde píšem?

V puberte ma lákala nerealistická, kvázi romantická predstava umelcov píšucich v baroch, po kaviarňach. Ako ale roky pribúdali, pochopil som, že alkohol a písanie možno ide dokopy, ale nie u mňa. Ja píšem doma. Na tvorbu potrebujem pokoj, ticho a čistú hlavu.

Ivan Kučera – Narodil sa 2. 12. 1981 v Myjave. Svoje horory a trilery umiestňuje na západné Slovensko. Paradoxne, jeden z jeho prvých publikovaných textov bola romantická poviedka. Od útleho detstva je zaprisahaný knihomoľ. Hoci inklinuje nielen ako autor, ale aj ako čitateľ k hororu, trvá si na tom, že je jedno, akého žánru príbeh je; dôležité je, či je dobrý. Je mu v zásade jedno, či číta krysí horor z 80. rokov, Babičku od Němcovej, niečo od Stratenej generácie, magický realizmus, mangu, komiks o Batmanovi, Foglara, životopis Paula Verhoevena alebo Posledný kabriolet. Okrem desiatok poviedok vydal knihu Prasa (2019, Artis Omnis), zbierku Obchádza nás temnota (2016, Hydra) a s českým kolegom Honzom Vojtíškom spolunapísal drsný realistický historický hororový román Ďáblův hřbet (2022, Golden Dog) odohrávajúci sa za vlády Matúša Čáka Trenčianskeho na moravsko-slovenských hraniciach. V posledných rokoch sa sústredí na folk hororu. Naša krajina je preň doslova ako stvorená. Naši predkovia odjakživa žili v súlade s prírodou, s ročnými cyklami, obdobiami. Ich súčasťou boli povery, legendy, kulty, rituály.

Predchádzajúce články

Súvisiace

Diskutovať môžete len cez facebook profil

x komentované

Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
		1	2	3	4	5
6	7	8	9	10	11	12
13	14	15	16	17	18	19
20	21	22	23	24	25	26
27	28	29	30	31